Ľudia často hovoria, ako si treba užívať, kým sme tu. Často je to prvý argument, prečo sa netreba zdravo stravovať. Lebo zdravá strava je nudná, nie dostatočne chutná a tak vlastne trpíme každé jedlo, čo jeme. A predsa chceme žiť svoj život naplno, so všetkým čo prináša. Jednoducho si užívať. Kedy, ak nie teraz? A to teda znamená, radovať sa zo života a jesť to, čo nám robí radosť. Tak nejak nám to vysvetľujú ľudia, aby sme pochopili, že my tu vlastne trpíme. Lebo si odopierame tie krvavé stejky, burgre, šunku, syr, kvalitné vína, sem tam cigaretku a podobne. To sú pre drvivú väčšinu známky kvalitnej zábavy, či radosti zo života. Suhlasím! Myslím si, že sme sem prišli na to, aby sme boli šťastní. Nikto si vedome nevyberie, že chce byť nešťastný.

Radosť zo života, zábava sú pre plnohodnotný život podľa nás kľúčové. Ale nie jedlo. Jedlo nás nerobí šťastnými samé o sebe. Jesť musíme, inak by sme zomreli. Preto je to asi tak zariadené, že nám jedlo chutí, aby sme prežili. A tak, keď mi niekto povie, že telo má ísť zhumpľované do hrobu, vie, že si tak škodí. Každý podľa gusta, takže ak niekto chce, prosím. Čomu však nerozumiem je, ako je potom možné, že títo ľudia si upratujú byty, kupujú si nové oblečenie, chodia v čistých autách, chodia na pravidelné servisné kontroly, dávajú si opravovať auto, vysávač, aby im fungoval. Prečo si neničia, aby naplno žili aj tieto veci, čo ich obklopujú? Prečo nekašlú na kaziace sa auto, veď tam len niečo sem tam buchoce! Prečo hneď utekajú do servisu? Prečo všetko okolo seba chceme mať plne funkčné, ale na našu fyzickú schránku, prepožičanú na tento živoť to neplatí? Inú nedostaneme a nik z nás nevie koľko nešetrného zaobchádzania každá jedna vydrží. Čo ak nie som tá, čo vyhrala genetickú lotériu, že môžem jesť čokoľvek a piť alkoholu koľko chcem a aj tak budem žiť do stovky v plnom zdraví? Ja preto idem na istotu. Lebo áno sú aj takí, čo napriek tomu, ako so sebou zaobchádzajú, žijú dlho. Ako však žijú je otázne. Žijú plnohodnotný život? Vedia sami sa obriadiť? Prípadne športovať? Funguje im hlava na 100%? Nejedia za igelitku liekov na týždeň? Sú šťastní? Majú v životé nejaký zmysel?

Jedlo máme ako drogu. A tak sa snažíme vymyslieť akýkoľvek argument, prečo žiť zdravo je blbosť. Za každú cenu si chceme ospravedlniť tú slaninu, čo sa na nás v chladničke usmieva. Máme s jedlom osobný vzťah a uráža nás, ak nám na neho niekto útočí. Aj ja som bola závislá na jedle, na sladkostiach, na pečive, na syroch… bolo toho skrátka dosť. Tiež som si myslela, že užívať si znamená, že jem čo chcem. Budem vari trpieť celý život? Budem síce zdravá, ale nešťastná, lebo nebudem jesť sladkosti na kilá. Žijem predsa len raz! Až na to, že ani po tej piatej doboške som nidky extra šťastná nadlho nebola. Pár minút po zjedení som bola ako nadrogovaná, kvantum cukru predsa spraví v organizme svoje, ale potom sa to vrátilo do tých starých koľají, kde bolo všetko také šedé. V jedle som zbytočne hľadala náplň života, jednoducho tam nebola.

Nikoho nesúdim, bola som tam, viem aké je to tažké priznať si takúto závislosť a potom sa z nej dostať. A tak keď na mňa vytiahne niekto tieto argumenty, rozumiem im, ale už sa s nimi nestotožňujem. Neverím totiž, že spomedzi toho obrovského množstva zdravých potravín by si ľudia nevedeli vybrať aspoň zopár, čo im chutí. Neverím, že niekto rád chodí k lekárovi po lieky, lebo ho stále niečo bolí. Neverím, že niekto je rád že ráno ledva vstane, nevie zísť po schodoch, dobrovoľne ide na operáciu, lebo mu neslúžia kĺby, alebo mu idú kvôli cukrovke odrezať prsty na nohách. Taký masochista nie je nik. Veď predsa to prvé, čo niekomu želáme na narodeniny, či iný sviatok je zdravie.

Nemyslím si, že kvalitný život plný radosti znamená utrpenie. Mne rozhodne nestojí za to kúsok slaniny, aby som sa obrala o aktívny zdravý život až do staroby. Nechcem mať v šestdesiatich rokoch alzheimera. Chcem poznať svojho muža, deti a vnúčence, môcť sa s nimi normálne rozprávať. Chcem chodiť na výlety, športovať, zabávať sa, mať zmysel života. Chcem byť sebestačná, nie závislá na niečej pomoci. To je podľa mňa kvalitný život. A keď niekto povie, že do hrobu treba mať zhumľované telo, znamená to, že roky predtým ako odíde na druhý svet ho už má doriadené, zjavne. Nie je to tak, že je v perfektnom zdraví a potom deň pred odchodom na druhý svet dostane všetky choroby sveta. Väčšinou sú to roky sťažovania sa na bolesti, obmedzení, chodenia k lekárom, zisťovania diagnóz a podobne. Nie, jednoducho neverím, že plnohodnotný život je ak niekto trpí kvôli bolesti. Viem, že každému to trvá inak, niekto svoju drogu-jedlo nepustí nikdy a radšej bude trpieť. Takému človeku silno držím palce a želám nech aj napriek svojmu nezdravému životnému štýlu má čo najmenej utrpenia, čo žiaľ v dnešnej dobe je rarita. Naše organizmy jednoducho taký nápor nezdravého jedla, sedavého spôsobu života, stresu, alkoholu, cigariet, nespavosti dlho nezvládajú a naše dokonalé mašinky pri narodení sa nám až príliš skoro začnú kaziť. A kto nemá zdravie, zo života nemá veľa radosti. Ak nás pri každom kroku, či nejakom pohybe niečo bolí, nie je to plnohodnotné užívanie si života, lebo to jednoducho nie je možné.

Myslíme si, že dôležitejšie ako si vedome humpľovať telo je užívať si každý moment, žiť tu a teraz, lebo je to to jediné čo máme. Snažíme sa využiť každý deň naplno, mať zmysel života, robiť to čo nás teší, tráviť čas s tými, čo nás inšpirujú, zabávať sa. Jedlo prichádza potom, musí toto všetko podporovať, aby sme si tieto pre nás dôležité body vedeli plniť. Jedlo nie je pre nás životnou náplňou, ale prostriedkom. Jeme radi, varíme tak, aby nám chutilo, nie je to o neustálom presviedčaní sa, že síce je to hnusné, ale za to zdravé. V žiadnom prípade! Nám to chutí, my sa po našich raňajkách oblizujeme a chválime jeden druhého, ako výborne navaril!

My sme to zmenili už dávnejšie, hoci pred rokmi sme si mysleli presne to isté. Preto nikoho neodsudzujeme, len sa snažíme ukázať ostatným, že to ide aj inak. Ja som si toto zvážila pred 13 rokmi a prešla som na čisto rastlinnú stravu. Peťo vyšiel z domu, kde boli rezne každú nedeľu. Už 10 rokov sa však u nás doma stravuje ako ja a pred 3 rokmi sa už na 100% pridal tiež. Každému to trvá inak. Iná cesta ako si užívať život naplno žiaľ (alebo našťastie??) ako cez zdravý životný štýl nie je. Neexistuje zázračná pilulka, ktorá by nás zbavila chorôb a prinavrátila nám zdravie, ktoré si ničíme jedlom. Výskumy potvdzujú, že drvivá väčšina chorôb nie sú genetické, či neprichádzajú s vekom, ale prichádzajú s tým, čo si roky denno denne dávame do úst. Je taká zmena jednoduchá? Nie, nie je. Je to makačka na každý deň pre niekoho, kto sa do toho pustí. Po čase je z toho to návyk a potom to ide už samo od seba. Skrátka neveríme, že do hrobu máme ísť zhumľovaní, keď nemusíme.

 

Každý deň je príležitosť začať od znovu, niečo zmeniť, niečo vylepšiť, niekam sa posunúť. Nie je síce každý deň nedeľa a aj my máme niekedy lepšie a niekedy nie až také produktívne dni. Môže byť akýkoľvek deň, ale máme našich 6 bodov, ktoré každý deň dodržiavame. Sú súčasťou nášho denného rytmu, programu, jednoducho týchto 6 oblastí je súčasťou nášho života. Dodržiavam ich či sa mi chce, či nechce. Pre nás je zdravie jedna z najdôležitejších vecí v živote, bez neho sme celkom stratení a nemôžeme žiť naplno, ale len prežívame. Ako tak čítam vedeckú literatúru, dala som dokopy, aké oblasti vplývajú na zdravie, ktoré viem zmeniť ja.

Ktoré to teda sú?

1. Kyslík

Vzduch obsahuje okolo 20% kyslíka. Každá bunka potrebuje na dýchanie kyslík. Bez kyslíku vydržíme okolo 3 minút a tak si môžeme domyslieť aké je to pre nás nevyhnutné dýchať čerstvý vzduch. Môžeme si doma často vetrať, ale byť vonku je niečo iné, vonku je stále čerstvý vzduch. Vonku navyše prijímame slnečné žiarenie, bez ktorého sa nám ťažko žije zdravo a šťastne. Príroda má svoje čaro a podľa mňa pôsobí blahodarne aj na psychiku. Aj keď je pod mrakom, vonku je niekoľko násobne viac svetla ako vnútri. Slnečné žiarenie potrebujeme pre rôznorodé funkcie nášho organizmu (napríklad spánok, imunitu). Aj preto sme sa odsťahovali z Bratislavy na dedinu, aby sme mohli mať záhradu, kde môžeme byť od rána do večera na čerstvom vzduchu. Aj keď vonku leje, sneží, či fúka ideme sa vyvetrať.

2. Voda

„Nie ste chorí, ste smädní.“ To je nadpis jednej zaujímavej knihy od doktora Batmanghelidja. O vode sme si tiež už čo to načítali a zistili sme, že my ľudia sme chronicky dehydrovaní. A tak sme si vybudovali ďalší návyk, aby sme to zmenili. Predtým ako raňajkujeme, vypijeme veľký pohár vody. A cez deň strážim koľko kto vypije. Niekedy aj Peťovi podávam pohár vody, aby nezabudol piť. Sem tam nás ľutujú, že pijeme len čistú vodu, žiadne kofoly, pasterizované džúsy, sirupy. No nám tá voda chutí, viem čo obsahujú sladké nápoje a práve preto ich nepijeme. Aj keď deťom ponúknem osladený čaj, radšej si vyberú vodu. Voda súvisí s tak veľkým množstvom funkcií v tele, každá bunka v našom tele potrebuje vodu na optimálne fungovanie. Keď máme sucho v ústach, neznamená to, že sa máme napiť. Znamená to, že sme mali sme piť oveľa skôr, už sme dehydrovaní. Ak nie je v organizme dostupná voda, mozog, ktorý bez vody neprežije si začne sťahovať voľnú vodu z orgánov. Čo znamená, že keď už cítime smäd, vnútorné orgány sú dávno dehydrované. Telo urobí čokoľvek, aby sme prežili, no neznamená to, že je to pre neho prospešné. V podstate si tak bičujeme organizmus, ktorý po istom čase už nevládze pracovať na 100% a my to pripisujeme veku, civilizačným chorobám a pritom mu vraj stačí tak málo. Na začiatku každej choroby aj tej vážnej je vraj nedostatok vody.

3. Strava

Stravou si buď budujeme zdravie, alebo si ho pomaly ničíme a tak pre mňa je toto rozhodnutie veľmi jednoduché. Žalúdky si plníme jedlom 3-krát za deň, ako si môže niekto myslieť, že na strave nezáleží? Doktori a vedci, ktorí sa venujú strave sa zhodujú, že ak na 90% sa dávame pozor nato čo jeme, tak tých zvyšných 10% telo dokáže spracovať, aj keď to je nejaký prehrešok. Dôležité je to, čo jeme denno denne. Keďže naše deti nepoznajú chleba vo vajci, brumíkov, croissanty, keksy, ani to nevyžadujú. Sú zvyknutí na celistvú rastlinnú stravu a chutí im to. Základom našej stravy je ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny a olejnaté semená. Aj keď naše ovocie a zelenina nie je vždy bez postrekov, riadime sa pravidlom doktora Gregera: „Radšej striekaná zelenina a ovocie, ako žiadne!“ Veľa ľudí argumentuje, koľko má zelenina a ovocie postrekov a pritom si neuvedomujeme, že zvieratá, ktoré idú na bitúnok konzumujú nielen striekané obilie, ale je aj GMO. Navyše zvieratám podávajú antibiotiká, hormóny, čo sa prenáša aj do mäsa, ktoré konzumujeme. Ovocie a zelenina je teda napriek postrekom pre nás rozhodne lepšia voľba.

Nie je to o tom, že trpíme a jeme s odporom zdravé jedlá. Nie! Nám to aj veľmi chutí! Kedysi som milovala syr a pečivo a nevedela som si predstaviť bez neho čo i len jeden deň. Dnes mi syr páchne ako nevypraté ponožky a keď sa pozriem na pečivo, vidím tam etiketu: „Výživová hodnota nula.“ Ako sa nám zmenili chute, slintám keď vidím ovocný pohár, alebo pestrofarebný čerstvý šalát. Pri dukátových buchtičkách, či pečenej kačici sa radšej otočím a pozerám inam, nepriťahuje ma to, skôr naopak. Vybudovali sme si návyk takto jesť a stále vylepšujeme, čo vieme. Sledujeme, čo sa deje v tejto oblasti a prispôsobujeme aj tomu našu stravu. Potrebujete poradiť?

Ak máte chuť sa o tom dozvedieť viac, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

4. Spánok

Asi ste už počuli, že najlepší spánok je do polnoci. Ale kto to ozaj prevedie do praxe? Až keď som si okolo toho naštudovala čo sa deje v organizme, aké hormóny sa kedy vylučujú, že to je čas, kedy sa telo hĺbkovo regeneruje a opravuje, čo treba, až potom som na to začala dávať ozaj pozor. Deťom sme jemne posunuli čas, kedy chodia spať. Predtým to bolo okolo ôsmej, teraz chodia spať okolo siedmej. Ak ich ukladám sama, tak sme v posteli už o pol siedmej. Všetky tri kusy zaspia po prečítaní rozprávky a spia 11 až 12 hodín. Vstávame skôr, okolo piatej či šiestej, cez leto aj skôr, vstávame so svitaním a ideme spať, chcela som napísať so západom slnka, ale v lete to neplatí. V lete zaspávajú za svetla. Sme oddýchnutí, ráno toho vládzeme oveľa viac. Pamätám si, ako som sa kedysi nasilu kotúľala z postele a nechcelo sa mi vstať. Bola by som dala pol kráľovstva za ďalšiu polhodinu spánku. Bez budíka som do školy, či práce nevstala. Vstávala som s jedným otvoreným okom, totálne unavená, vyčerpaná. Prebrala som sa tak o hodinu až dve. Teraz vyskočím z postele ako rybička. Vstávam podstatne skôr ako som kedysi vstávala. Nepotrebujem sa polhodinu preberať, rovno fungujem, chystám raňajky, cvičím, alebo idem behať. Ak sa mi podarí vstať, keď ešte všetci spia, okolo pol štvrtej, tak meditujem, alebo robím dychové cvičenia, alebo pracujem, ak je to súrne. Ten deň je pre mňa zmysluplnejší, viac toho stihnem, lebo som oddýchnutá. Keďže večer deti spia skoro, kým ideme s Peťom spať okolo deviatej, stihneme si aj spolu posedieť a porozprávať sa. Večer už nepracujem, chvíľu si čítam, ale ak nemusím, nepozerám do zariadení ako je mobil, počítač, či televízor. Aj to narúša spánok.

5. Pohyb

Pri zadýchaní, potení sa organizmus riadne okysličí, je to prospešné nielen pre srdcovo-cievny systém. Budujeme si svaly, pružnejšie telo, vypotíme z tela, čo tam netreba. Niekde som čítala, že v lete sme zdravší, lebo vypotíme časť toxínov. Boli sme stvorení na pohyb. Ak netrénujeme svaly, môže sa stať, že človek zle spadne a vytkne si členok, zlomí nohu, no šanca je oveľa menšia, ak je pohybový aparát pravidelne namáhaný. A tak vedieme deti od detstva k láske k pohybu. Ráno sa spolu naťahujeme, robíme stojky, mostíky, špagáty. Keďže sme aj každý deň vonku, deti sa riadne vybláznia tam. Idú na bicykloch, korčuliach, kolobežkách, skáču na trampolíne alebo sa len tak naháňajú, či lezú po stromoch. Vonku si nájdu hru raz dva. Zlatý klinec programu je momentálne podvečer, kedy sa s nimi Peťo tak blázni, že sú všetci totálne spotení, šťastní a uspávanie trvá 5 minút.

6. Dobrá nálada

To bola moja veľká výzva. Odkedy si seba pamätám, nebola pozitívne naladená, skôr opak. Všetko ma vytáčalo, mala som v sebe akési napätie a tak bolo všetko naokolo nanič. Jedna nepríjemná udalosť mi dokázala pokaziť celý deň. Áno, celý deň! Nadávala som, ako je to možné, prečo akurát mne, veď jasné, komu inému ak nie mne! Super prístup k životu. Liezla som si na nervy, ale nejak som stále hľadala príčinu mimo mňa. A tak som to pred pár rokmi zmenila. Išlo to veľmi ťažko, ale ja keď si niečo zaumienim tak idem. Ak je mama spokojná a usmiata, je doma pohoda. Ak nie, je doma napätie. Bola to pre mňa nevyhnutná zmena. A tak ma dnes už nevytočí nejaká nemilá skúsenosť. Možno to okomentujem, ale to je všetko. Je pravda, že odkedy som zmenila uhoľ pohľadu, akoby som tých nepríjemných skúseností mala oveľa menej. Dôležité je to, že máme doma pohodu a dobrú náladu. Stres v tele spúšťa fyzické reakcie, vyplavuje stresové hormóny, ktoré zdraviu vôbec neprospievajú. Psychika hrá veľmi dôležitú úlohu v našom živote a preto je veľmi dôležité, či v živote máme naplnenie a sme ozaj v hĺbke duše šťastní.

Nemáme to nikde napísané, ale okolo týchto šiestich oblastí si vieme spraviť aj program, aby nám to spolu pekne zapadlo. Možno sa to zdá na prvý pohľad veľa na čo treba cez deň myslieť. Tiež nás nezaťažuje, že cez deň ideme šesťkrát na malú, jedenkrát na veľkú, trikrát jeme. Možno nám chvíľu zabralo, kým sme si ich vštepili, no teraz je to niečo na čo už nemusíme veľmi myslieť, robíme to automaticky.