Veľmi dlho som hľadala dôvod, ktorý by ma naozaj presvedčil a dodal by mi pevnú vôľu dať si pôst. Dôvody typu chcem schudnúť som zamietla, lebo to ma v pôste vôbec nepovzbudilo, skôr naopak, pre istotu som si naložila ešte jednu porciu, keby náhodou zajtra vypukol hladomor.
Nevedela som si predstaviť nejesť. Na vysokej škole som si dala 5-dňový pôst na vode a roky som na to spomínala, ale nevedela som sa odhodlať dať si ďalší. Vždy sa to skončilo tak, že som sa večer najedla. Aj keď jem najzdravšie ako viem, jednoducho som si nevedela predstaviť deň bez jedla. Niekde som čítala, že v čase pôstu ide aj o myseľ. Je to obdobie upokojenia a ponorenia sa do vlastného vnútra. Dostaneme odpovede na otázky, ktoré sa vynoria. A tak som potrebovala veľmi pádny dôvod, ktorý by ma presvedčil, že sa na to naozaj dám. Pár dní dozadu som cítila, že ten moment sa blíži. Začalo totiž obdobie pôstu pred veľkou nocou. Už som len potrebovala zámienku, aby som sa do toho pustila.
Potom som niekde videla video o cudzincovi, ktorý bol pár dní v budhistickom kláštore. Išiel tam na 10 dní meditovať. Mali jednoduchú stravu, ale veľmi chutnú. Začalo mu prekážať, že veľa času venuje premýšľaniu nad jedlom a nedokáže sa sústrediť na meditovanie, kvôli ktorému sa tam vydal. Vnímal to ako závislosť. Tak sa rozhodol prestať jesť a oslobodil sa od jedla.
A vtedy mi to cvaklo. To je ten pravý dôvod aj pre mňa.
Je to obdobie upokojenia a ponorenia sa do vlastného vnútra.
Zbavím sa závislosti na jedle. Prekáža mi, že veľmi často cez deň myslím na to, čo si dám. Niežeby som sa nejak prejedala, ale myslím na to. A takisto sa zbavím závislosti na sladkom. Po sýtej večeri si jednoducho musím dať niečo sladké. Čokoľvek, či už len čaj s medom alebo zopár hrozienok či müsli. Prekáža mi, že jedlo vnímam ako pôžitok a nie ako potrebu. Chcem to zmeniť, aby som si oslobodila myseľ a mohla sa venovať niečomu pre mňa dôležitejšiemu. Moje deti sú pre mňa inšpiráciou. Môžu jesť obľúbené jedlo, keď však majú dosť, prestanú jesť. Dokonca sa na jedlo ani nepotrebujú sústrediť, v rámci hry odbehnú, najedia sa a vrátia sa k pre nich dôležitejšej činnosti. A ja? Cez obed sa teším na to, keď zaspia, aby som sa mohla v pokoji najesť a sústrediť sa na to. Príde mi to postavené na hlavu. Neviem, kde v detstve som o tento úžasný návyk prišla. A viem, že mi nebude stačiť týždeň ani dva, lebo návyk sa mení približne 3 týždne. Preto môj tajný plán je vydržať aspoň toľko – 21 dní.
A to je pre mňa oveľa silnejší dôvod ako zhodené kilá. Tie zrazu začali byť oveľa menej dôležité. Tak ako pol dňa nemyslím na to, kedy pôjdem na malú potrebu. Jednoducho idem, keď potrebujem, nemyslím na to. A takto chcem vnímať aj jedlo. Chcem jesť chutne, ale nechcem povýšiť túto potrebu na pôžitok.
Konečne nastal ten moment zmeniť to. Už dlho som chcela skúsiť dlhý pôst. A vždy som si predstavovala ten pocit potom. Na celý ten proces som sa netešila. Teraz je to však iné. Nechcem byť ešte na konci, chcem prežívať tú zmenu. Chcem cítiť, ako sa mením. Ako sa mení moja myseľ. V jednom filme som počula úžasnú vetu: Prešiel som zo stavu viem do stavu že to robím. A tak som sa na to dala!
Keďže dojčím dve malé detičky, pôst na vode neprichádzal do úvahy. Potrebovala som niečo, kde budú aj živiny, ale bez vlákniny, aby si tráviace ústrojenstvo čo najviac oddýchlo. Riešením teda boli ovocno-zeleninové šťavy. Pripravila som si presný rozpis, čo budem kedy piť – aké ovocné šťavy, aké zeleninové. A tu je môj denník z pôstu.
1. deň: Cítim sa veľmi unavene, poobede ma veľmi bolí hlava, nemám veľa energie, ani som necvičila. Poobede som už začala byť hladná. Zaháňala som to litrami džúsov. Najradšej by som však bola sama, prípadne šla na krátku prechádzku. Bola som veľmi nervózna. Veľmi dobre mi padol horúci kúpeľ, bola mi strašná zima. Začiatok som si mala naplánovať na víkend, aby mohol byť Peťo viac s deťmi. Ja by som si oddýchla. Do budúcna budem vedieť.
Pitný režim: 1/2 litra vody, 1 1/2 litra pomarančovej šťavy, 2,5 litra šťavy z jablka, mrkvy, uhorky, stonkového zeleru, alfalfy. Spolu 5 litrov štiav, takmer neriedených.
2. deň: Zle som spala, som veľmi unavená, doobeda ma bolí hlava, poobede to je lepšie. Stále mám málo energie, aj obyčajné šoférovanie mi robí problém. Poobede som bola naozaj hladná, preto som veľa pila. Teda prvý a druhý deň žiadna sláva. Keď sa telo čistí, nie je to žiadna zábava, najradšej by som preležala celý deň, maximálne sa šla prejsť. Ale pobehovať od rána okolo detí je dosť náročné. Opäť som šla skoro spať, už o 21:00, a dnes v noci sa mi spalo výborne. Večer mi veľmi dobre padol horúci kúpeľ. Mám pocit, že vidím všetko tak hmlisto.
Pitný režim: 1/2 litra vody, 1/2 litra pomarančovej šťavy, 3 litre šťavy z jablka, mrkvy, uhorky, stonkového zeleru, alfalfy, slnečnicových klíčkov, cvikly, zázvoru. Spolu 4,5 litra štiav.
3. deň: Spala som tvrdo a dobre. Mám viac energie, stále sa ešte necítim na šport, ale je to podstatne lepšie ako 2. deň. Dúfam, že sa to bude už len zlepšovať. Večer som šla spať neskôr, o 22:30, v noci som bola samozrejme hore kvôli dojčeniu, ale napriek tomu som spala dobre. Zaujímavé je, že mi vôbec neprekáža pripravovať jedlo pre deti, nemusím sa vôbec premáhať. Keď to porovnám s pôstom, ktorý som držala 5 dní na čistej vode, je to teraz úplne iné. Rozdiel je v psychickom nastavení. Vtedy som chcela len schudnúť, bola som zameraná len na fyzickú stránku a to ostatné mi úplne ušlo. Teraz som zistila, že jedno nefunguje bez druhého.
Vypila som dokopy 6 litrov tekutín.
4. deň: Cítim hlad, ale už je to oveľa lepšie, výborne som spala, cítim sa oddýchnutá a plná energie, bola som behať 5 km. Mám oveľa lepšiu náladu, začínam cítiť príval energie, už sa to začína zlepšovať. Od začiatku pôstu som zhodila 3 kilá.
5. deň: Cítim sa výborne, veľa energie, výborne som sa vyspala. Konečne to začína mať grády. Trampolína: 25 minút. Šťavy: 4,5 l. Pijem takmer len šťavy.
6. deň: Rovnako ako 5. deň, šport: 25 minút. Šťavy: 6 litrov.
7. deň: Energia stále ako v predchádzajúce dni. Beh: 6 km. Šťavy: 5 litrov. Hmotnosť už nejde dole kilo za deň, ale oveľa menej, 200 g – 500 g.
8. deň: Cítim sa oddýchnutá, veľa energie, cvičenie: 30 minút. Dnes mám opäť o kilo menej, hneď mi je veselšie.
9. deň: Cítim sa oddýchnutá. Som so sebou spokojná a rozhodnutá pokračovať ďalej. Cvičenie: 30 minút, šťavy: 5 litrov.
10. deň: Mám sa výborne, šťavy: 5,5 litra.
11. deň: Veľa energie, štandardne výborný spánok, beh: 5 km. Šťavy: 5 litrov. Doobeda vydržím aj na 1 litri, smäd či hlad ma pochytí okolo 2 – 3 hodiny poobede, kedy by som pila jeden liter za druhým. A potom chodím stále na malú potrebu. Trochu mi to prekáža, lebo v noci idem 3-krát, a cez deň ani neviem zrátať koľko. Takisto začínam rozmýšľať, či je dobré vypiť za deň také množstvo šťavy, veď šťavy majú aj veľa kalórií. Všade som sa dočítala, aké šťavy a prečo piť, ktoré sú najlepšie na prečistenie, ktoré na živiny, ale nikde som nečítala o tom, koľko je fajn ich vypiť a koľko je zas priveľa. Stolica prichádza každé dva tri dni, je redšia, nič výnimočné, zakaždým úžasný pocit totálneho vyprázdnenia.
12. deň: Veľa energie, výborne som sa vyspala. Dnes som vypila 4 litre štiav. Už až tak nedodržiavam, že doobeda len citrusy a poobede zeleninové. Keďže ráno tiež odšťavujem deťom jablko, mrkvu, cviklu, uhorku a divú zeleninu, je mi ľúto dať to do chladničky a vypiť až poobede. V chladničke predsa šťava postupne stráca živiny.
13. deň: Výborné spím, cvičila som 30 minút. Stále mám veľa energie. Dnes to je 5 litrov a 1 liter vody. Veľmi mi je zima, začala som piť horúce čaje. A pomáha to. Prípadne si dám horúcu sprchu. Dnes hmotnosť klesla o pol kila, takže som spokojná, že to pokračuje. Posledných pár dní totiž hmotnosť zostávala nezmenená.
14. deň: Dnes vládzem trochu menej, som akási podráždená. Ani som necvičila. Večer som sa rozhodla, že budem piť maximálne 2 – 3 litre šťavy, okrem toho vodu, ak mi bude zima, tak čaj.
15. deň: Pijem horúce čaje, potom mi je teplo, po šťave strašná zima. Na leto super nápad, lebo ozaj ochladzujú. Keď vypijem pol litra šťavy, a to si ich už riedim 1:3 (voda:šťava), tak ma striasa, že si musím dať teplý sveter, hoci deti sú v tričku.
16. deň: Mám viac energie ako v 15. deň – aj mám menej chuť na šťavy, predtým som pila takmer výlučne šťavy, aj 6 litrov. Včera 2,5 litra, je to ľahšie a myslím si, že aj pre telo je to lepšie. Predsa živiny mám určite aj z 2 litrov čistých štiav. Nervózna som, že hmotnosť nejde dole, zhodila som 4 kilá a takto je už pár dní. Keďže peristaltika čriev nebola 3 dni v pohybe, spravila som si cez deň klystír. To bola úľava. Hneď potom sa mi výrazne zlepšila nálada, možno tie toxíny spôsobovali moju nervozitu. Hlavne, že mi je lepšie. Dnes som takisto spravila inú zmenu: dávam menej jablka a viac mrkvy. Dala som si pol litra pomarančovej šťavy a dva litre šťavy z mrkvy, jablka, cvikly, uhorky, zázvoru a divej zeleniny. Pomer kvôli približnej predstavy asi takýto: 6 mrkiev, 3 jablká, 2 cvikle, 1 uhorka, 5 hrstí divej zeleniny, 1 stonka zázvoru. Snažím sa to viac riediť vodou, aby som mala dostatok, keď vyhladnem. Keď vypijem pol litra, som na 2 hodiny sýta. Potom si dám čaj a keď už mi veľmi škvŕka v bruchu, tak idem na ďalšiu dávku.
17. deň: Mám sa výborne, aj keď cítim, že mám o niečo menej energie, ale doma vládne pohoda. Stále mi nič nerobí, že deťom pripravujem dobroty ako raw jablkovú štrúdľu na raňajky či jahody, oriešky, sušené ovocie. Nemusím sa premáhať ani si zapchávať nos. Akurát si popri tom popíjam šťavu. Teším sa, hmotnosť klesla o ďalšie kilo a pol. Bude to aj tým, že som začala piť menšie množstvá a viac vody a samozrejme včerajším klystírom. Dokopy 2,5 l štiav, zvyšok čistá voda alebo horúci čaj.
18. deň: Trochu sa už aj teším na koniec. Teším sa na pocit,keď sa najem. Nie že by mi nejak chýbalo jedlo, ale po šťave som o chvíľu hladná a nemám stále chuť len na šťavy. Tak niekedy mi jednoducho škvŕka v bruchu ďalej, lebo sa mi nechce piť. Snažím sa však naučiť, že hladný žalúdok je dobrý pocit. Keďže veľa dojčím, tak predpokladám, že aj preto som posledné dni často hladná. Stále ale dávam pozor, aby som mala stabilný príjem živín. Tých 2,5 litra čistej šťavy vypijem vždy. Akurát by mi občas padlo vhod môcť si robiť svoje, len tak posedieť, horúci kúpeľ či písať. Teraz to vnímam ako intenzívnu potrebu. Mala som úžasnú príležitosť na meditáciu, bola som na predpôrodnom stretnutí jednej kamarátky, ktorá ide druhé bábätko rodiť doma. Ešte v aute cestou domov som si pustila hudbu, aby som sa dostala do reality, nemohla som ani telefonovať, bola som mysľou niekde úplne inde. Perfektný zážitok. Večer som ešte chystala raw snickers, lebo na druhý deň máme dve oslavy. Keďže som nemohla ochutnávať, poprosila som o to svojho muža. Jemu ani klasická snickers tyčinka nechutí, tak len konštatoval, že je to dostatočne sladké a hotovo. V tej chvíli som sa jeho reakcii potešila, lebo keby sa začal rozplývať nad tým, aké je to chutné, tak by som možno len naprázdno prehĺtala. Ale voňalo to úžasne. Veď uvidíme zajtra, čo to so mnou spraví.
19. deň: Nedeľa a čakali ma dve oslavy. Na jednu sme šli poobede, tam je strava klasická, takže žiadny problém. Mne údené mäso či losos vôbec nevoňajú. Keď sa pozriem na koláče, tak vidím len cukor, vajcia, mlieko, smotanu, a to ma láka ešte menej, keďže už dosť veľa viem o tom, čo to v tele robí. Na druhej oslave som teda vytiahla raw snickers. Zaprášilo sa po nich, takže som ani nestihla zistiť, či mám na ne chuť. Asi nie. Vytiahla som si svoju šťavu a bolo mi dobre. Keďže bolo teplo, veľmi mi to padlo vhod, aspoň som sa na slnku ohriala.
20. deň: Opäť cítim príval energie, cvičím 30 minút. Už len zajtra a 21 dní je za mnou. Hmotnosť je od 17. dňa stabilných 65 kíl, myslela som si, že pôjde dole viac, ale som spokojná s výsledkom. Celkovo som zhodila 6 kíl.
21. deň: Dnes je posledný deň! Cvičím svoju klasickú pol hodinku. Vládala by som aj viac, ale toto je hranica pre deti, potom už chcú, aby som sa im venovala. Zistila som však, že potrebujem stále menej a menej spánku. Vôbec nie som unavená. Celý deň som na nohách a vôbec nepotrebujem oddych. Ak nerátam prvé 4 dni, kedy som si vyslovene aj sadla a chvíľu posedela. Vône cítim oveľa intenzívnejšie, predpokladám, že budem tak cítiť aj chute, keď začnem jesť. Mám veľmi dobrú náladu, lebo dnes je posledný deň a som na seba hrdá, že som pôst dokázala potiahnuť až na tri týždne, hoci môj prvotný zámer bol 10 dní až 14 dní s tým, že potom uvidím, ako sa budem cítiť. A cítim sa výborne. Už mi však stačí. Dnes som pracovala dlho do noci a spala som len 4 hodiny, napriek tomu som bola o pol piatej ráno vyspatá.
22. deň: Toto je moje prvé jedlo! Teda až na obed, doobeda som si dala ovocno-zeleninovú šťavu. Ten návyk sa mi páči a navyše šťavy robím ráno aj pre deti. Tentoraz som si smoothie spravila jednoduché, rozmixovala som jedno jablko, banán, vodu a pridala som čistú šťavu z divej zeleniny. To bola lahodná chuť! Áno, moje chuťové poháriky sú ako vymenené! To sa ani nedá opísať, tento zážitok treba zažiť! A ten pocit sýtosti. Potom som mala na 3 hodiny pokoj, príjemne plný žalúdok. Keď som vyhladla, dala som si jablko. Aj to bol gastronomický zážitok. Možno sa teraz trochu usmievate, ale naozaj to je tak.
No a tu sa môj príbeh, čo sa týka pôstu, končí. Rozhodne si ho spravím aj o rok!
Nepečený cesnakový chlieb (fotorecept)
/in Chleby a placky/by MirkaTento nepečený cesnakový chlieb je mojím favoritom. Deti sú schopné zjesť celú várku na posedenie. Je ideálny aj na cesty, nedrobí sa, hodí sa so zeleninou, omáčkami, či k šalátu.
Takéto multifunčné jedlá mám rada. Vlastne je to to isté, ale je aj stále iný. Obmieňam ho tak, že pridám nejakú zeleninu, ako mrkvu, cukinu, alebo paradajku, podľa toho čo je práve v ponuke. Takisto experimentujem s korením. Kurkuma dodá chlebu zaujímavú farbu a je navyše veľmi zdravá pre naše trávenie, alebo čerstvý kôpor, či provensálske korenie. Keďže je v ňom pohánka, nie je taký ťažký. Pohánku tam takmer vôbec nie je cítiť, ale ak ju zatiaľ stále nemáte v obľube, namiesto nej dajte viac slnečnicových semien.
Úžasné na tomto nepečenom cesnakovom chlebe je aj to, že keď v chladničke stuhne, dá sa jesť aj bez sušenia, len ho pokrájate a máte k šalátu ešte niečo ďalšie. Výborné riešenie, keď vás prepadne chuť na pečivo a nechcete si ho dať. Nie je taký suchý a zároveň drží pokope. Veď za vyskúšanie nič nedáte.
Minule som ho robila pre jednu veľmi vzácnu návštevu z okolia Levíc. Podávala som ho s domácim kečupom (recept príde čoskoro) a nakrájaným kalerábom. Len tak sa po všetkom zaprášilo, takže sme ho otestovali a áno, je chutný! Príprava je jednoduchá, tu je fotorecept. Dobrú chuť!
Prísady
Postup
Najprv si namočíme pohánku a slnečnicu a sušené paradajky aspoň na 2 hodiny, najlepšie cez noc. Ak máme paradajky naložené v oleji, nemusíme ich namáčať. Vodu zlejeme a poriadne prepláchneme. Pri pohánke to trvá dlhšie, čakáme kým tečie číra voda. Do kuchynského robota (nôž S) dáme najprv pohánku a slnečnicu a najemno zmixujeme. Potom pridáme všetko ostatné okrem ľanu. Stierame boky a mixujeme až sa vytvorí kompaktná hmota. Preložíme do misky.
Pomelieme ľan a pridáme k zmesi. Poriadne premiešame a ochutnáme, prípadne dochutíme.
Vytvarujeme bochníky a dáme do chladničky stuhnúť aspoň na 1 hodinu.
Potom vyberieme nakrájame na plátky a dáme do sušičky. Sušíme na 42 stupňoch približne 2 hodiny, po hodine môžeme pretočiť na druhú stranu, aby bol chrumkavý chlieb z oboch strán.
Tip:
Aby som mala vždy čerstvý chlieb poruke, v chladničke sú nachystané bochníky a len ich nakrájam a dám do sušičky na 1 hodinu. Nie je úplne chrumkavý, ale tak akurát, zvonku už má kôrku a zvnútra je mäkký. V chladničke bochníky vydržia 2-3 dni.
Môj 21 dňový pôst na štavách popri dojčení
/in Blog/by MirkaVeľmi dlho som hľadala dôvod, ktorý by ma naozaj presvedčil a dodal by mi pevnú vôľu dať si pôst. Dôvody typu chcem schudnúť som zamietla, lebo to ma v pôste vôbec nepovzbudilo, skôr naopak, pre istotu som si naložila ešte jednu porciu, keby náhodou zajtra vypukol hladomor.
Nevedela som si predstaviť nejesť. Na vysokej škole som si dala 5-dňový pôst na vode a roky som na to spomínala, ale nevedela som sa odhodlať dať si ďalší. Vždy sa to skončilo tak, že som sa večer najedla. Aj keď jem najzdravšie ako viem, jednoducho som si nevedela predstaviť deň bez jedla. Niekde som čítala, že v čase pôstu ide aj o myseľ. Je to obdobie upokojenia a ponorenia sa do vlastného vnútra. Dostaneme odpovede na otázky, ktoré sa vynoria. A tak som potrebovala veľmi pádny dôvod, ktorý by ma presvedčil, že sa na to naozaj dám. Pár dní dozadu som cítila, že ten moment sa blíži. Začalo totiž obdobie pôstu pred veľkou nocou. Už som len potrebovala zámienku, aby som sa do toho pustila.
Potom som niekde videla video o cudzincovi, ktorý bol pár dní v budhistickom kláštore. Išiel tam na 10 dní meditovať. Mali jednoduchú stravu, ale veľmi chutnú. Začalo mu prekážať, že veľa času venuje premýšľaniu nad jedlom a nedokáže sa sústrediť na meditovanie, kvôli ktorému sa tam vydal. Vnímal to ako závislosť. Tak sa rozhodol prestať jesť a oslobodil sa od jedla.
A vtedy mi to cvaklo. To je ten pravý dôvod aj pre mňa.
Zbavím sa závislosti na jedle. Prekáža mi, že veľmi často cez deň myslím na to, čo si dám. Niežeby som sa nejak prejedala, ale myslím na to. A takisto sa zbavím závislosti na sladkom. Po sýtej večeri si jednoducho musím dať niečo sladké. Čokoľvek, či už len čaj s medom alebo zopár hrozienok či müsli. Prekáža mi, že jedlo vnímam ako pôžitok a nie ako potrebu. Chcem to zmeniť, aby som si oslobodila myseľ a mohla sa venovať niečomu pre mňa dôležitejšiemu. Moje deti sú pre mňa inšpiráciou. Môžu jesť obľúbené jedlo, keď však majú dosť, prestanú jesť. Dokonca sa na jedlo ani nepotrebujú sústrediť, v rámci hry odbehnú, najedia sa a vrátia sa k pre nich dôležitejšej činnosti. A ja? Cez obed sa teším na to, keď zaspia, aby som sa mohla v pokoji najesť a sústrediť sa na to. Príde mi to postavené na hlavu. Neviem, kde v detstve som o tento úžasný návyk prišla. A viem, že mi nebude stačiť týždeň ani dva, lebo návyk sa mení približne 3 týždne. Preto môj tajný plán je vydržať aspoň toľko – 21 dní.
A to je pre mňa oveľa silnejší dôvod ako zhodené kilá. Tie zrazu začali byť oveľa menej dôležité. Tak ako pol dňa nemyslím na to, kedy pôjdem na malú potrebu. Jednoducho idem, keď potrebujem, nemyslím na to. A takto chcem vnímať aj jedlo. Chcem jesť chutne, ale nechcem povýšiť túto potrebu na pôžitok.
Konečne nastal ten moment zmeniť to. Už dlho som chcela skúsiť dlhý pôst. A vždy som si predstavovala ten pocit potom. Na celý ten proces som sa netešila. Teraz je to však iné. Nechcem byť ešte na konci, chcem prežívať tú zmenu. Chcem cítiť, ako sa mením. Ako sa mení moja myseľ. V jednom filme som počula úžasnú vetu: Prešiel som zo stavu viem do stavu že to robím. A tak som sa na to dala!
Keďže dojčím dve malé detičky, pôst na vode neprichádzal do úvahy. Potrebovala som niečo, kde budú aj živiny, ale bez vlákniny, aby si tráviace ústrojenstvo čo najviac oddýchlo. Riešením teda boli ovocno-zeleninové šťavy. Pripravila som si presný rozpis, čo budem kedy piť – aké ovocné šťavy, aké zeleninové. A tu je môj denník z pôstu.
1. deň: Cítim sa veľmi unavene, poobede ma veľmi bolí hlava, nemám veľa energie, ani som necvičila. Poobede som už začala byť hladná. Zaháňala som to litrami džúsov. Najradšej by som však bola sama, prípadne šla na krátku prechádzku. Bola som veľmi nervózna. Veľmi dobre mi padol horúci kúpeľ, bola mi strašná zima. Začiatok som si mala naplánovať na víkend, aby mohol byť Peťo viac s deťmi. Ja by som si oddýchla. Do budúcna budem vedieť.
Pitný režim: 1/2 litra vody, 1 1/2 litra pomarančovej šťavy, 2,5 litra šťavy z jablka, mrkvy, uhorky, stonkového zeleru, alfalfy. Spolu 5 litrov štiav, takmer neriedených.
2. deň: Zle som spala, som veľmi unavená, doobeda ma bolí hlava, poobede to je lepšie. Stále mám málo energie, aj obyčajné šoférovanie mi robí problém. Poobede som bola naozaj hladná, preto som veľa pila. Teda prvý a druhý deň žiadna sláva. Keď sa telo čistí, nie je to žiadna zábava, najradšej by som preležala celý deň, maximálne sa šla prejsť. Ale pobehovať od rána okolo detí je dosť náročné. Opäť som šla skoro spať, už o 21:00, a dnes v noci sa mi spalo výborne. Večer mi veľmi dobre padol horúci kúpeľ. Mám pocit, že vidím všetko tak hmlisto.
Pitný režim: 1/2 litra vody, 1/2 litra pomarančovej šťavy, 3 litre šťavy z jablka, mrkvy, uhorky, stonkového zeleru, alfalfy, slnečnicových klíčkov, cvikly, zázvoru. Spolu 4,5 litra štiav.
3. deň: Spala som tvrdo a dobre. Mám viac energie, stále sa ešte necítim na šport, ale je to podstatne lepšie ako 2. deň. Dúfam, že sa to bude už len zlepšovať. Večer som šla spať neskôr, o 22:30, v noci som bola samozrejme hore kvôli dojčeniu, ale napriek tomu som spala dobre. Zaujímavé je, že mi vôbec neprekáža pripravovať jedlo pre deti, nemusím sa vôbec premáhať. Keď to porovnám s pôstom, ktorý som držala 5 dní na čistej vode, je to teraz úplne iné. Rozdiel je v psychickom nastavení. Vtedy som chcela len schudnúť, bola som zameraná len na fyzickú stránku a to ostatné mi úplne ušlo. Teraz som zistila, že jedno nefunguje bez druhého.
Vypila som dokopy 6 litrov tekutín.
4. deň: Cítim hlad, ale už je to oveľa lepšie, výborne som spala, cítim sa oddýchnutá a plná energie, bola som behať 5 km. Mám oveľa lepšiu náladu, začínam cítiť príval energie, už sa to začína zlepšovať. Od začiatku pôstu som zhodila 3 kilá.
5. deň: Cítim sa výborne, veľa energie, výborne som sa vyspala. Konečne to začína mať grády. Trampolína: 25 minút. Šťavy: 4,5 l. Pijem takmer len šťavy.
6. deň: Rovnako ako 5. deň, šport: 25 minút. Šťavy: 6 litrov.
7. deň: Energia stále ako v predchádzajúce dni. Beh: 6 km. Šťavy: 5 litrov. Hmotnosť už nejde dole kilo za deň, ale oveľa menej, 200 g – 500 g.
8. deň: Cítim sa oddýchnutá, veľa energie, cvičenie: 30 minút. Dnes mám opäť o kilo menej, hneď mi je veselšie.
9. deň: Cítim sa oddýchnutá. Som so sebou spokojná a rozhodnutá pokračovať ďalej. Cvičenie: 30 minút, šťavy: 5 litrov.
10. deň: Mám sa výborne, šťavy: 5,5 litra.
11. deň: Veľa energie, štandardne výborný spánok, beh: 5 km. Šťavy: 5 litrov. Doobeda vydržím aj na 1 litri, smäd či hlad ma pochytí okolo 2 – 3 hodiny poobede, kedy by som pila jeden liter za druhým. A potom chodím stále na malú potrebu. Trochu mi to prekáža, lebo v noci idem 3-krát, a cez deň ani neviem zrátať koľko. Takisto začínam rozmýšľať, či je dobré vypiť za deň také množstvo šťavy, veď šťavy majú aj veľa kalórií. Všade som sa dočítala, aké šťavy a prečo piť, ktoré sú najlepšie na prečistenie, ktoré na živiny, ale nikde som nečítala o tom, koľko je fajn ich vypiť a koľko je zas priveľa. Stolica prichádza každé dva tri dni, je redšia, nič výnimočné, zakaždým úžasný pocit totálneho vyprázdnenia.
12. deň: Veľa energie, výborne som sa vyspala. Dnes som vypila 4 litre štiav. Už až tak nedodržiavam, že doobeda len citrusy a poobede zeleninové. Keďže ráno tiež odšťavujem deťom jablko, mrkvu, cviklu, uhorku a divú zeleninu, je mi ľúto dať to do chladničky a vypiť až poobede. V chladničke predsa šťava postupne stráca živiny.
13. deň: Výborné spím, cvičila som 30 minút. Stále mám veľa energie. Dnes to je 5 litrov a 1 liter vody. Veľmi mi je zima, začala som piť horúce čaje. A pomáha to. Prípadne si dám horúcu sprchu. Dnes hmotnosť klesla o pol kila, takže som spokojná, že to pokračuje. Posledných pár dní totiž hmotnosť zostávala nezmenená.
14. deň: Dnes vládzem trochu menej, som akási podráždená. Ani som necvičila. Večer som sa rozhodla, že budem piť maximálne 2 – 3 litre šťavy, okrem toho vodu, ak mi bude zima, tak čaj.
15. deň: Pijem horúce čaje, potom mi je teplo, po šťave strašná zima. Na leto super nápad, lebo ozaj ochladzujú. Keď vypijem pol litra šťavy, a to si ich už riedim 1:3 (voda:šťava), tak ma striasa, že si musím dať teplý sveter, hoci deti sú v tričku.
16. deň: Mám viac energie ako v 15. deň – aj mám menej chuť na šťavy, predtým som pila takmer výlučne šťavy, aj 6 litrov. Včera 2,5 litra, je to ľahšie a myslím si, že aj pre telo je to lepšie. Predsa živiny mám určite aj z 2 litrov čistých štiav. Nervózna som, že hmotnosť nejde dole, zhodila som 4 kilá a takto je už pár dní. Keďže peristaltika čriev nebola 3 dni v pohybe, spravila som si cez deň klystír. To bola úľava. Hneď potom sa mi výrazne zlepšila nálada, možno tie toxíny spôsobovali moju nervozitu. Hlavne, že mi je lepšie. Dnes som takisto spravila inú zmenu: dávam menej jablka a viac mrkvy. Dala som si pol litra pomarančovej šťavy a dva litre šťavy z mrkvy, jablka, cvikly, uhorky, zázvoru a divej zeleniny. Pomer kvôli približnej predstavy asi takýto: 6 mrkiev, 3 jablká, 2 cvikle, 1 uhorka, 5 hrstí divej zeleniny, 1 stonka zázvoru. Snažím sa to viac riediť vodou, aby som mala dostatok, keď vyhladnem. Keď vypijem pol litra, som na 2 hodiny sýta. Potom si dám čaj a keď už mi veľmi škvŕka v bruchu, tak idem na ďalšiu dávku.
17. deň: Mám sa výborne, aj keď cítim, že mám o niečo menej energie, ale doma vládne pohoda. Stále mi nič nerobí, že deťom pripravujem dobroty ako raw jablkovú štrúdľu na raňajky či jahody, oriešky, sušené ovocie. Nemusím sa premáhať ani si zapchávať nos. Akurát si popri tom popíjam šťavu. Teším sa, hmotnosť klesla o ďalšie kilo a pol. Bude to aj tým, že som začala piť menšie množstvá a viac vody a samozrejme včerajším klystírom. Dokopy 2,5 l štiav, zvyšok čistá voda alebo horúci čaj.
18. deň: Trochu sa už aj teším na koniec. Teším sa na pocit,keď sa najem. Nie že by mi nejak chýbalo jedlo, ale po šťave som o chvíľu hladná a nemám stále chuť len na šťavy. Tak niekedy mi jednoducho škvŕka v bruchu ďalej, lebo sa mi nechce piť. Snažím sa však naučiť, že hladný žalúdok je dobrý pocit. Keďže veľa dojčím, tak predpokladám, že aj preto som posledné dni často hladná. Stále ale dávam pozor, aby som mala stabilný príjem živín. Tých 2,5 litra čistej šťavy vypijem vždy. Akurát by mi občas padlo vhod môcť si robiť svoje, len tak posedieť, horúci kúpeľ či písať. Teraz to vnímam ako intenzívnu potrebu. Mala som úžasnú príležitosť na meditáciu, bola som na predpôrodnom stretnutí jednej kamarátky, ktorá ide druhé bábätko rodiť doma. Ešte v aute cestou domov som si pustila hudbu, aby som sa dostala do reality, nemohla som ani telefonovať, bola som mysľou niekde úplne inde. Perfektný zážitok. Večer som ešte chystala raw snickers, lebo na druhý deň máme dve oslavy. Keďže som nemohla ochutnávať, poprosila som o to svojho muža. Jemu ani klasická snickers tyčinka nechutí, tak len konštatoval, že je to dostatočne sladké a hotovo. V tej chvíli som sa jeho reakcii potešila, lebo keby sa začal rozplývať nad tým, aké je to chutné, tak by som možno len naprázdno prehĺtala. Ale voňalo to úžasne. Veď uvidíme zajtra, čo to so mnou spraví.
19. deň: Nedeľa a čakali ma dve oslavy. Na jednu sme šli poobede, tam je strava klasická, takže žiadny problém. Mne údené mäso či losos vôbec nevoňajú. Keď sa pozriem na koláče, tak vidím len cukor, vajcia, mlieko, smotanu, a to ma láka ešte menej, keďže už dosť veľa viem o tom, čo to v tele robí. Na druhej oslave som teda vytiahla raw snickers. Zaprášilo sa po nich, takže som ani nestihla zistiť, či mám na ne chuť. Asi nie. Vytiahla som si svoju šťavu a bolo mi dobre. Keďže bolo teplo, veľmi mi to padlo vhod, aspoň som sa na slnku ohriala.
20. deň: Opäť cítim príval energie, cvičím 30 minút. Už len zajtra a 21 dní je za mnou. Hmotnosť je od 17. dňa stabilných 65 kíl, myslela som si, že pôjde dole viac, ale som spokojná s výsledkom. Celkovo som zhodila 6 kíl.
21. deň: Dnes je posledný deň! Cvičím svoju klasickú pol hodinku. Vládala by som aj viac, ale toto je hranica pre deti, potom už chcú, aby som sa im venovala. Zistila som však, že potrebujem stále menej a menej spánku. Vôbec nie som unavená. Celý deň som na nohách a vôbec nepotrebujem oddych. Ak nerátam prvé 4 dni, kedy som si vyslovene aj sadla a chvíľu posedela. Vône cítim oveľa intenzívnejšie, predpokladám, že budem tak cítiť aj chute, keď začnem jesť. Mám veľmi dobrú náladu, lebo dnes je posledný deň a som na seba hrdá, že som pôst dokázala potiahnuť až na tri týždne, hoci môj prvotný zámer bol 10 dní až 14 dní s tým, že potom uvidím, ako sa budem cítiť. A cítim sa výborne. Už mi však stačí. Dnes som pracovala dlho do noci a spala som len 4 hodiny, napriek tomu som bola o pol piatej ráno vyspatá.
22. deň: Toto je moje prvé jedlo! Teda až na obed, doobeda som si dala ovocno-zeleninovú šťavu. Ten návyk sa mi páči a navyše šťavy robím ráno aj pre deti. Tentoraz som si smoothie spravila jednoduché, rozmixovala som jedno jablko, banán, vodu a pridala som čistú šťavu z divej zeleniny. To bola lahodná chuť! Áno, moje chuťové poháriky sú ako vymenené! To sa ani nedá opísať, tento zážitok treba zažiť! A ten pocit sýtosti. Potom som mala na 3 hodiny pokoj, príjemne plný žalúdok. Keď som vyhladla, dala som si jablko. Aj to bol gastronomický zážitok. Možno sa teraz trochu usmievate, ale naozaj to je tak.
No a tu sa môj príbeh, čo sa týka pôstu, končí. Rozhodne si ho spravím aj o rok!
Chia puding
/in Pudingy a polevy/by MirkaPudingy, kaše, krupice na sladko, mňam. Jeden z prvých receptov, ktoré som zháňala po prechode na živú stravu bol kakaový puding. Avokádo na sladko ma síce veľmi nelákalo, myslela som si, že sa hodí len do šalátu. Ale prax mi ukázala ako veľmi som sa mýlila. A k tomu chia semienka a bolo tu nebo na zemi! Chia semienka sú superpotravina. A nie nadarmo sa im tak hovorí. Chia semienka sú najbohatším rastlinným zdrojom omega-3 mastných kyselín. Obsahujú komplex vitamínov B a 5 krát viac vápnika ako mlieko. Sú to vynikajúce a výživné raňajky alebo dezert pre deti, či dospelých. A nielen to, je to puding, po ktorom si pôjdete dať aj tú druhú misku, lebo jeden chia puding vám jednoducho nebude stačiť.
Prísady
Postup
Do mixéra dáme všetko okrem chia semienok. Zmixujeme dohladka, má to byť redšia konzistencia. Prelejeme do misky a pridáme chia semienka. Poriadne premiešame a nalejeme do misiek, v ktorých budeme puding podávať a dáme do chladničky aspoň na 1 hodinu, ideálne na noc.
Fantastický zimný šalát
/in Šaláty/by MirkaZbožňujem šaláty, či je leto, či zima. Keď mi niečo zachutí, viem to jesť každý deň aj mesiac. A tento šalát má svoje grády. Farebný chrumkavý, sýty a chutný. Čo viac si na zdravú večeru želať? V lete v plavkách pred zrkadlom to oceníte ešte viac :). A kedže stále jem veľa, pre mňa sú šaláty jednoducho najlepšia a voľba. Môžem si naložiť riadnu porciu a cítim sa po ňom ľahko, ale zároveň mám plný žalúdok. Ideálna kombinácia. A úprimne povedané, ja sa do takéhoto fantastického zimného šalátu vôbec nemusím nútiť, ja sa na neho priam teším. Tak tu máte jeden z mojich favoritov.
Prísady
Šalát
Dresing
Postup
Šalát
Všetky prísady nakrájame a dáme do misky. Poriadne premiešame.
Dresing
Do mixéra dáme všetky prísady na dresing, ochutnáme a nalejeme dresing na šalát. Všetko dobre premiešame. Ak to necháme postáť takých 5 minút, bude to jemnejšie a ešte chutnejšie. Dobrú chuť!
Paradajkovo provensálsky syr
/in Syry/by MirkaVarený majonézový šalát s robi “mäsom”
/in Hlavné jedlo, Šaláty/by MirkaNáš majonézový šalát šrotujeme všetci tí, ktorí sedia u nás za Vianočným stolom. Preto ho navaríme radšej podstatne viac, aby sme si nepozerali potom cez prsty, že niekto si naložil dva krát a druhému sa neušlo. Je tam síce vegan majonéza, ale celkovo nie je taký ťažký, že by nás na dve hodiny odrovnal. Je to celkom rýchlovka, takže ho chystáme na Štedrý deň doobeda. Áno, aj ho rovno obedujeme. No budeme sa na neho pozerať ďalšie 4 hodiny? Ani náhodou. Musíme predsa zistiť, či nie je pokazený, nedochutený a podobne, no!
Prísady
počet porcií: 4, čas chystania: 15 minút, čas varenia: 10-15 minút
Šalát k majonéze
Majonéza
Postup
Majonézový šalát
Uvaríme batáty, treba ich strážiť, veľmi rýchlo sa uvaria, stačí aj 5 minút, ak sú rozvarené, nie je to ono a nepôjdu tak ľahko cez mriežku krájať. V druhom hrnci na pare s trochou soli uvaríme hrach, mrkvu, kukuricu. Dajte len zeleninu, ktorú máte radi. Medzitým si nachystáme majonézu. V miske zmiešame všetky prísady na majonézu a poriadne premiešame, alebo zmixujeme ponorným mixérom, alebo vyšľaháme. Nakrájame kyslé uhorky na kocky a dáme do veľkej misy.
Hotové zemiaky necháme vychladnúť, ošúpeme ich a pretlačíme cez mriežku a pokrájame na menšie kocky. Dáme do veľkej misy k pokrájaným kyslým uhorkám a pridáme ešte ostatnú zeleninu. V malej nádobe zmiešame všetky prísady na majonézu a prípadne ešte dochutíme. Prilejeme vymiešanú majonézu a poriadne premiešame.
Robi oválky/plátky
Robi predávajú v 500g balení, je ich tam okolo 8 kusov. Jeden po druhom ich nasucho (alebo na 1 pl oleji) opražíme na panvici. Pokvapkáme tamari omáčkou a mletou sladkou paprikou, z jednej, z druhej strany pár minút a podávame. Robi chystáme tesne pred jedením, tie sú najlepšie čerstvé.
Tip
Ak nezoženiete robi, alebo chcete viac druhov, tak tempeh, či obyčajné rofu v marináde (tamari, balzamikový ocot, cesnak) sú takisto veľmi chutné. U nás chystáme minimálne k robi plátkom aj tofu, nech je to pestrejšie.
Už sme vyskúšali namiesto zemiakov aj hokaido (netreba šúpať), či maslovú tekvicu (treba šúpať), ktoré sa varí ešte kratšie ako batáty, čiže fakt pár minút, okolo 5-7. Potom sme pokrájali na kocky a bolo to vynikajúce.
Brownies
/in Sladkosti/by MirkaSladkosti sú moja slabá a zároveň aj silná stránka. Slabá, že im neviem odolať a silná, preto, že mám v rukáve nejeden recept….Od detstva ich milujem a najradšej som mala koláče ako sú brownies. Hutné, veľa čokolády, s orechami, jednoducho riadnu kalorickú bombu. Ale kým sa ku nám dostali, už som bola vegánka a nikdy som ich vlastne neochutnala. Keď som bola 3 mesiace v USA vrámci programu work and travel pracovať v tábore, takmer každý týždeň tam tieto brownies (samozrejme plné cukru, vajca a mlieka) boli na stole. Každý o nich básnil, ale všetci so sebou mali aj riadny kufor a to ma dosť odradilo ochutnať čo i len kúsok. Pretože ako sa poznám, neskončila by som pri jednom kúsku, ale pri pol plechu. A tak som dlho dlho hľadala recept na brownies, po ktorom nebudem mať výčitky, keď zjem aj pol plechu. Skúšala som viacero receptov, tento nám však chutil najviac. Prísady sa dajú kúpiť pri troche šťastia aj v klasickom obchode po ceste domov z práce a na večer k filmu máte o dezert postarané. Alebo pre návštevu. Príprava brownies nezaberie veľa času a v mrazničke vám vydrží aj niekoľko mesiacov. A máte poruke super raw koláčik, ktorým nepohrdne nikto. Keďže brownies je veľmi sýty, stačí aj malý kúsok, alebo aj nie. To už nechám na vás.
Prísady
Postup
Všetky suroviny dáme do kuchynského robota (S nôž) a mixujeme, kým ostanú malé kúsky, aby sme cítili štruktúru.
Dáme do mrazničky na 20 minút, alebo na 2 hodiny do chladničky, aby nám to stuhlo. Pokrájame a podávame. Dobrú chuť!
Rýchly zelený koktail (smoothie)
/in Nápoje/by MirkaPo ochutnaní môjho prvého zeleného koktejlu som sa do smoothies zaľúbila. Smoothies sa stali mojou každodennou drogou, na ktorú sa teším hneď ako si zacvičím moju štandardnú pol hodinku. Niektorým ľudom prekáža zelená farba, mne sa naopak páči. Ten chlorofyl ma priam fascinuje. A keď vypijem liter tohto elixíru, cítim príval energie a som sýta až do poobedia. Kto nevyskúšal, nevie čo tento smoothie dokáže. V lete pridávam sezónne ovocie a v zime to jablko s banánom istia. Tento zelený koktail je úplná bomba, z hľadiska výživy, chuti, energie. Moje raňajky, musli zrazu nahradil tento zelený koktail. A to som si myslela, že už nič lepšie nie je, ako musli s rastlinným mliekom s kúskami sušeného ovocia, sezónneho ovocia a pár kusov orechov. A teda je! Jedného dňa som sa zobudila a po tomto zelenom zázraku som si nedala moje klasické raňajky. A nedala som si ani moju špaldovú kávu! Nečakala som, že je to až také dobré. Najprv som si o tom niečo prečítala, potom som sa v mysli chvíľu pasovala s tým, či neozeleniem, keď to budem piť často a podobné myšlienky. Prípadné reakcie okolia, či som ozaj už zajac a prečo im furt jem ich stravu :). Ale to si už nevšímam, idem si svojou cestou a keď ma prívaľ informácii presvedčí, dám sa na to. A tak som sa na to dala! A neľutujem.
Prísady
Postup
Všetky suroviny dáme do mixéra a mixujeme dohladka. Na toto smoothie vám postačí aj ponorný mixér. Dobrú chuť!
Maková štrúdľa
/in Sladkosti/by MirkaJedného dňa som sa zobudila a tak som si povedala, takú makovú štrúdľu by som si teda dala! Lenže lístkové cesto…hm, ako to vymyslieť? Štrúdle sú síce chutné, len to je taký betón do brucha a chýba tam prívlastok zdravé. Tak som sadla za počítač a pustila som sa do hľadania. Ujo google je zázračný a tak som o pár minút už mala recept v raw prevedení. Trochu ma zdržala príprava pohánkovej múky, keďže treba pohánku najprv namočiť a potom usušiť a pomlieť. Ale výsledok stojí za to. Táto maková štrúdľa je perfektná v tom, že nemusí dlho tuhnúť v chladničke, stačí aj pol hodinka, ale dá sa jesť aj hneď.
Prísady
Korpus
Náplň
Postup
Najprv si nachystáme pohánkovú múku. Pohánku namočíme na 2 hodiny, prepláchneme a dáme na 1-2 dni klíčiť. Ak na tento krok nemáme čas, tak ho preskočíme a dáme pohánku rovno sušiť na 2-3 hodiny do sušičky na 42 stupňov. Ja ju dávam klíčiť, aby som zvýšila výživnú hodnotu.
Usušenú pohánku pomelieme na múku. Dáme do misky. Pomixujeme hrozienka a dáme do misky k pohánkovej múku a miešame. Postupne pridáme zopár lyžíc vody. Potrebujeme lepivú hmotu, takže s tekutinou veľmi opatrne. Necháme chvíľu odstáť.
Nachystáme si náplň. Pomletý mak dáme do misky a pridáme k nemu pomixované slivky, škoricu a karob. Poriadne premiešame.
Teraz zoberieme pohánkové cesto a dáme ho na fóliu. Preložíme papierom na pečenie a vyvaľkáme hrubšie cesto (približne 3 mm). Takisto vyvaľkáme náplň a preklopíme na cesto. Do stredu dáme vlašské orechy a rolujeme.
Hotovú štrúdlu dáme aspoň na 30 minút do chladničky a podávame. Dobrú chuť!
Tip: Ak nemáte čas, štrúdlu môžete podávať hneď, keď postojí v chladničke je o niečo chutnejšia, ale dobre sa krája hneď.
Prečo som sa musela zmeniť
/in Blog/by MirkaAko nad tým spätne rozmýšľam, tak už počas strednej školy, teda keď som mala približne 16 rokov, som cítila také vnútorné napätie. Iba výnimočne som cítila pocit pohody, uvoľnenia a veľmi som si tieto pocity vážila, keď prišli. Pamätám sa, ako som sa takmer každé ráno budila s veľmi zlou náladou, doma všetci vedeli, že sa so mnou vtedy nemajú rozprávať a musia počkať kým sa preberiem, alebo kým odídem do školy, lebo som bola naozaj veľmi nervózna. Hnevalo ma všetko a všetci mi liezli na nervy. Prečo? Netuším.
Pritom mi nik doma nerobil napriek, ale mne tuším prekážalo aj to, keď ma ráno čo i len niekto z rodiny pozdravil. Takisto mi bytostne prekážalo, že sa vlastne hanbím vyzliecť sa v lete do plaviek a oblečením musím zakrývať svoje šunky. A takýchto príčin na nervozitu som mala veľa. Keď som ochorela, nadávala som ešte viac, prečo akurát teraz, keď sa mi to vôbec nehodí. Každá skúška na vysokej škole ma znervózňovala, vôbec ma netešilo, že sa niečo naučím, hlavne som to chcela mať za sebou. A to by si veľa ľudí povedalo, že architektúra je také vznešené povolanie. Pre mňa zjavne nebolo.
Škola nebola až taká zábava, zato študentský život áno, ten mi aspoň vynahrádzal to, aby som sa ako tak cítila dobre. Ale vnútri som cítila pravidelne napätie. Jednoducho tam bolo a ja som netušila prečo. Ľudia okolo mňa, ktorí sa stále usmievali a mali dobrú náladu, to len predstierali? Alebo sa doma cítili rovnako mizerne ako ja?
Keďže som netušila, že sa dá žiť aj inak, snažila som sa zmieriť s tým, že takto to má byť. Pocit dobrej nálady a uvoľnenia má byť len výnimočný. Že každodenný život prináša množstvo napätia, často zlú nálada (dobrú náladu mi dokázala pokaziť akákoľvek maličkosť na celý deň!) a hundranie (kto ma pozná, potvrdí, že toto by som mohla vyučovať).
Možno aj preto si toľko ľudí potrebuje vypiť, aby sa odreagovali. Koniec koncov robila som to aj ja. A zaberalo to! Opadlo napätie a na nejaký čas mi bolo super! Zrazu bol svet gombička, všetci sme sa ľúbili, nik sa nehneval a cítili sme sa príjemne.
Lenže malo to zopár háčikov. Alkohol mi vôbec nechutil a ten hrozný pocit na druhý deň… Na vysokej škole ma to chvíľu bavilo, kým som prišla na to, že to nie je dlhodobé riešenie na šťastný život. Ja si nechcem kupovať radosť vo fľaši. Chcem, aby vychádzala z môjho srdca.
Potom som stretla moju spriaznenú dušu, Peťa. Škoda, že ten pocit zaľúbenia netrvá večne. Nič som nemusela robiť, aby som bola šťastná, spokojná, s večne dobrou náladou. Išlo to samé od seba. Úžasné!
Po čase sme sa zobrali a môj vnútorný pocit sa postupne vrátil do starých koľají. Ale keďže mám po svojom boku spokojnú povahu a veselého manžela, tak mi to jemne začalo vŕtať v hlave. Peťo to nepredstiera, on je jednoducho takmer stále spokojný, pozitívne naladený, nič ho nerozhádže, žiadna maličkosť mu nepokazí náladu, dokonca ani ja mojím hundraním! A to už je teda čo povedať.
Dodatočne ho obdivujem, že to so mnou vydržal, teda s mojimi hroznými náladami a dirigovaním.
O pár rokov som porodila naše prvé bábätko. Bola som v nemocnici, každý mi dával pokyny, čo mám robiť, všetko ma veľmi bolelo. Veľmi som sa bála, cítila som len strach. A keď sa mi narodila naša dcéra, bola som taká vyčerpaná, že si ani nespomínam, že by som bola vďačná za ten zázrak, ktorý sa práve udial. Vôbec som si ho neuvedomovala a už vonkoncom som ho neprežívala ako nejaký zázrak!
Po roku som bola znovu tehotná a jedného večera, keď som opäť rozmýšľala o pôrode, som si uvedomila, že tento strach už zažiť nechcem. Porodiť dieťa je taký silný zážitok a ten môj prvý bol strašný! Zistila som, že chcem niečo zmeniť. Chcem zobrať zodpovednosť do svojich rúk. Ja s bábätkom v brušku sme jediní dvaja oprávnení viesť pôrod. Pre mňa to bol celoživotný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem! Pre mňa to bolo a stále je niečo výnimočné. Opäť sa mal stať zázrak. A v ten večer som sa rozhodla, že to zmením!
To bol ten moment, kedy sa to spustilo. Začala som veľa čítať o prirodzenom pôrode, pozerať filmy a videá, počúvať prednášky pôrodných asistentiek. Zrazu som začala svoj život a svet okolo seba vnímať inak. Pripravovala som sa na prirodzený pôrod. Tentokrát som chcela cítiť, čo mám robiť, a nie že mi to niekto len povie. Veľa som na sebe pracovala, páčilo sa mi to. Každým dňom mi to otváralo oči o niečo viac. Začala som tieto poznatky a praktiky aplikovať aj v bežnom živote a videla som, že to funguje. Dobrá nálada bola takmer na dennom poriadku, postupne mizlo vnútorné napätie a nervozita a ja som sa stále častejšie cítila dobre, spokojne a vyrovnane.
Postupne som prestala hundrať a dirigovať Peťa, ktorý to podľa mňa ocenil oveľa viac ako ja! Zistila som, že ak chcem zmeniť svet okolo seba, musím sa zmeniť najskôr ja a svet sa zmení tiež. Predtým som túto vetu počula veľakrát, vždy som si však pomyslela, aká to je blbosť! Čo ja, to ostatní musia robiť toto a tamto, aby som bola spokojná! Ja som úplne v poriadku, nepotrebujem na sebe meniť vôbec nič!
Ako veľmi som sa mýlila! Ale vráťme sa späť k pôrodu. Pôrod bol veľká výzva, ale ja som bola rozhodnutá robiť možné aj nemožné. Pripraviť sa, byť vnímavejšia k prírode, zdroju, svetlu, akokoľvek to nazveme, jednoducho byť v spojení.
Keď to finále nakoniec prišlo, jednoducho som vedela. Vedela som, že všetko je tak, ako má byť, a bolo to úžasné. Stal sa zázrak a zrazu som držala nášho syna v náručí. Bol to ten najkrajší zážitok v mojom živote.
Po tejto životnej skúsenosti som už nemohla žiť tak, ako predtým. Bol to začiatok niečoho veľkého. Zatiaľ som mala len ten pocit, aj keď som nevedela, čo príde, alebo čo presne mám robiť. Vedela som, že niečo je inak. Len ťažko sa opisuje pocit, keď telo, myseľ a duch sú jedno. Ako som to cítila ja pri pôrode.